Blog 2017

Návštevník

Prečo používam bibliografické databázy

23. január, 2017

Nový rok začal krikom a plačom o zrušení prístupu k niektorým bibliografickým databázam. Zo dňa na deň sa objavili výroky o konci slovenskej vedy a na druhej strane apologéti dneška sa dali počuť, že databázy sú k ničomu a len kazia vynikajúce výsledky našej vedy. Minister sa ponáhľal s vysvetlením, že hneď chybu napraví, peniaze nasmeruje správnym smerom a požadovanú licenciu zakúpi.

Vždy zbystrím pozornosť, keď sa začnú ozývať hlasy, ktoré hrozia apokalypsou sveta, počasia, či vedeckej tvorby. V tomto prípade ma zaujalo niekoľko príspevkov v rôznych periodikách, ktoré popisovali obmedzenia, či dokonca nízku kvalitu bibliografických databáz. Vychádzali z premís obmedzenia databáz na určité oblasti, časopisy, čitateľov a zároveň nevhodnosti kvantifikácie výsledkov bádania na základe ich odrazu v tomto typu médií. Čo ma najmä zarazilo, bol spôsob uvažovania autorov - vedcov, ktorí vidia úlohu bibliografických databáz len ako nástroj bibliometrie (meranie počtov a druhov publikácií, citácií a podobne). Jeden z autorov dokonca spomína pána Garfielda, ktorý veľmi zbohatol na nešťastí vedcov, keď založil Institute for Scientific Information. Ako to bolo v skutočnosti, je možné sa dočítať k článkoch venovaných tomuto človeku a jeho dielu.( Cawkell, T. and E. Garfield (2001). Institute for Scientific Information. A Century of Science Publishing: A Collection of Essays. E. H. Fredriksson, IOS Press: 149-160.)

V období, keď nebol k dispozícii internet, sme na Slovensku, ale aj v iných krajinách sveta, čítali odborné časopisy zo svojej oblasti profesionálneho záujmu a sledovali Current Contents. Knižnice Výskumného ústavu lekárskej bioniky, nemocnice na Kramároch, Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov a Lekárskej fakulty UK objednávali rôzne časopisy a ja som sa zapísal do poradia na ich cirkuláciu. Teda, nechodili len mne, ale hierarchicky išli prednostom, starším kolegom a nakoniec ohmatané skončili u mňa. Každý týždeň bolo možno zájsť do jednej z knižníc a vypísať si z Current Contents nové články, ktoré sa v danom týždni objavili v tlači vo svete. Volalo sa to separátne výtlačky a tak som si vypísal lístok s anglickou žiadosťou autorovi o zaslanie výtlačku – separátky. Zhruba na tri žiadosti som dostal jeden výtlačok. Tie, čo neprišli, bolo možné požiadať knižnicu, aby mi ju získala medziknižničnou výpožičnou službou, ktorá pokrývala celé Československo. Bolo to síce zdĺhavé, ale prístup k informáciám sme mali, teda tí, ktorí mali záujem a ochotu tento proces podstúpiť. Pre svoje potreby som si neskôr urobil vlastnú databázu, kde som mohol počítačom sledovať čo mám a o čo som požiadal. Bibliometria nebola mojim hlavným problémom. Pre hodnotenie vedeckých výstupov sa vtedy okrem iného bral do úvahy aj záujem o publikácie formou predloženia žiadaniek o separátne výtlačky, ktoré boli doručené hodnotenému autorovi. Knižnice bežne vykonávali citačné rešerše na základe tzv. Index Medicus, čo bola kniha, lepšie povedané hrubé zväzky kníh, ktoré uvádzali citácie prác autora. Hlavným využitím bibliografického indexu Current Contents však bolo úsilie poznať, čo sa deje vo svete vedy a výskumu v mojej oblasti.

Až koncom osemdesiatych rokov uplynulého storočia som mal možnosť získať občasný prístup k elektronizovaným formám prostredníctvom čerstvo sa rodiaceho spojenia medzi počítačmi. Bola to hudba budúcnosti. Postupne sa stávala viac a viac súčasťou nášho života a dnes, kedy sú tieto informácie na dosah ruky, zrazu niet o nich záujem. Teda nie u všetkých, niektorí pokračujeme v sledovaní diania vo svete vedy a techniky. Mali sme prístup k niektorým databázam, ale sa stratil. Pokračuje prístup zdarma k iným, napríklad PubMed. Pre mňa ako zdravotníka je to stále kľúčový zdroj informácií o novinkách vo svete rozvoja zdravia.

Centrum vedecko technických informácií stratilo prístup do SCOPUS a Science Direct. Treba však povedať aj to, že veľmi málo skutočne hodnotných odborných časopisoch sprístupnilo plné texty článkov aj pre užívateľov uvedených databáz. Takže je to strata, či nie? Na jednej strane to prirodzene stratou je, pretože obe databázy mali svoju dôležitú úlohu pre sledovania vývoja vo svete. Na druhej strane, túto funkciu dávno plnia jednotlivé časopisy, ktoré ochotne a zdarma mi posielajú obsah najnovších čísel. Môžem si tak prečítať články, ktoré sú otvorené všetkým čitateľom a prípadne požiadať autora (emailom) o zaslanie plného článku z plateného obsahu. Väčšinou mi ho promptne zašlú. Tak ho zaradím do mojej osobnej databázy plných textov, ktorú používam pri písaní. Keď potrebujem, zájdem na PubMed, Google Scholar, alebo do Cochrane knižnice. Kedysi som sa snažil získať pre fakultu prístup na OVID, čo je plno textová databáza pre zdravotníkov a právnikov, záujem bol minimálny. V zahraničí, napríklad na viedenskej univerzite, je pre študentov a učiteľov táto a ďalšie služby online. Potom nie sú starosti s naučením študentov správnej práci s literárnymi zdrojmi.

Záverom, skutočnosť, že štát prestal platiť za prístup do uvedených dvoch databáz nedal smrteľnú ranu slovenskej vede. Tá má iné problémy. Fakt, že sa úloha oboch zužuje na bibliometriu, je odrazom smutnej reality vysokoškolského poznania, bádania a vzdelávania. Poukazuje aj na tú stránku myslenia, kde sa očakáva, že štát splní všetky naše potreby a my prispieť nemusíme. Univerzity a vysoké školy, ktoré nemajú iné prístupy k vedecko-technickým informáciám pre svojich vedcov, učiteľov a študentov, podľa môjho názoru, nespĺňajú podmienky pre rozvoj vedy a výskumu a je otázne akú kvalitu svojim klientom poskytujú.